Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť
a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“
J. A. Komenský
Marec. Mesiac príchodu jari, mesiac sviatku žien, učiteľov. Mesiac marec je navyše aj mesiacom, v ktorom vzdávame hold knihe. Knihe - ako studnici poznatkov, múdrostí a ponaučení, studnici zábavy. Možno tieto superlatívy pre knihu už nevnímame tak intenzívne ako kedysi, keď bolo oveľa menej možností vzdelávania a získavania informácií ako dnes, no napriek tomu má kniha zaiste v bežnom i študentskom živote svoje stále miesto. Ak hovorím o knihách, nemám na mysli len rozprávky, príbehy, romány a poéziu, ktoré sa nám ponúkajú na pultoch kníhkupectiev, knižníc alebo vlastných domácich zbierok, ale aj učebnice, encyklopédie či slovníky, ktoré sú našimi sprievodcami počas bežných školských dní.
A prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci?
Stojí za tým legendárny šíriteľ slovenskej a českej knihy, osvety a vzdelanosti - Martin Hrebenda Hačavský. Narodil sa aj zomrel v marci. Hoci bol slepý, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval takmer po celom Slovensku až do Viedne, zbieral staré tlače a rukopisy. Medzi slovenských vlastencov roznášal nové slovenské a české knihy. Rozširovaním obľúbených kalendárov, šlabikárov, mluvníc a kníh medzi pospolitým slovenským ľudom sa zaslúžil o to, že aj nevzdelaní a chudobní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej. A preto bol Marec – mesiac knihy prvýkrát vyhlásený v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu ako snaha o udržanie a podporenie trvalého záujmu o knihy.
S knižkami sa stretávame od útleho detstva, a dnes, v dobe nových a rýchlych informačných technológií viacerí z nás uprednostňujú trávenie voľných chvíľ práve pri počítači, televízii či v kine. Dnešný svet akoby ovládli audiovizuálne médiá, ktoré nám všetko predkladajú hotové, priamo pred nos, takže my potrebujeme ku konzumácii iba oči a uši. Hlavu spravidla nie. Veď kto by čítal 700 stranového Harryho Pottera, keď si to isté možno pozrieť v kine za zhruba 100 minút a to ešte v 3D prevedení?
A predsa. Hoci nám zdanlivo technika dáva nový zážitok, oberá nás o niečo iné – oveľa cennejšie – o našu fantáziu a predstavivosť. A preto.... Neodkladajme knihu do police. Nenahrádzajme ju internetom!
Tak teda: DO ČÍTANIA, PRIATELIA. Mgr. Marianna Jankechová